štvrtok, 22. septembra 2016

Ako sa počúva príbeh Bilba? | Hobit

Hobit
J.R.R. Tolkien
Audiokniha od audioteka.com
Narozprával Vladimír Kudla
Dĺžka: 12 hodín a 28 minút
Vydavateľstvo Tympanum
Jazyk: český
Popis: Hobit - audiokniha obsahuje nejpopulárnější fantasy román, jehož autorem je John Ronald Reuen Tolkien. Čte Vladimír Kudla.
Nejpopulárnější kniha geniálního fantasy spisovatele J. R. R. Tolkiena. Hobit je v prvním plánu pohádkový příběh o velké cestě čaroděje Gandalfa, družiny trpaslíků a hobita Bilba Pytlíka za pokladem střeženým drakem Šmakem. V plánu druhém je to ovšem jeden z prvních kamenů rozsáhlého a světoznámého cyklu příběhů, legend a mýtů z dávné Středozemě, které svého autora proslavily po celém světě. Knihu Hobit vydal Tolkien v roce 1937 – vcelku bez většího zájmu. Ani on sám nejspíš netušil, že se pro něj i pro budoucí čtenáře stane vstupní branou do fascinujícího světa Středozemě, který se o dvacet let později stane dějištěm mytického souboje Dobra a Zla – války o Prsten moci, jež zachytil v eposu Pán prstenů.
◙◙◙◙◙◙◙ 

Hobit je fenomenálny príbeh pochádzajúci z pera legendárneho fantasy autora J. R. R. Tolkiena. Odohráva sa v nezabudnuteľnej Stredozemi a je úzko prepojený a spätý s Pánom Prsteňov. Vďaka vydavateľstvu tmypanum J dostal tento príbeh nový kabátik a bol presnesený do podoby audioknihy, ktorú narozprával Vladimír Kudla.


Dobrodružný príbeh hobita Bilba, čarodejníka Gandalfa a trpaslíkov je známy po celom svete. Je považovaný za určitú klasiku vo svojom žánri a tento titul si nesie zaslúžene.
Hobit je plný nebezpečenstva ale aj situácií, ktoré vyzdvihujú hodnotu priateľstva a príjemne zahrejú pri srdci. Vzťahy v knihe pomerne dôverne kopírujú tie z reálneho života, takže sa vyvíjajú a menia, prispôsobujú sa životu ohrozujúcim okamihom ale aj tým pokojnejším, ako bola napríklad kapitola v spoločnosti elfov v Roklinke. Tieto pokojnejšie pasáže sa striedajú s tými bojovnejšími a dynamickejšími naozaj vkusne a celému príbehu to dodáva rytmus a život, takže máte počas čítania alebo počúvania pocit, že vám kniha dýcha pod rukami.


Celý príbeh je vyrozprávaný z pohľadu hobita Bilba Pytlíka, ktorý je dokonalým sprievodcom od Hobitína až po Osamelú horu. Môžete si byť istí, že vám vďaka nemu neunikne ani najmenší detail výpravy, je pozorný a bystrý a zachytí každú dôležitú aj menej dôležitú drobnosť, ktorá môže celej skupine priateľov neskôr zachrániť život.
Jeho charakter sa počas dobrodružnej cesty výrazne zmení, táto zmena je však predostretá prirodzeným a nevtieravým spôsobom, takže pôsobí o to skutočnejšie. Navyše je sám Bilbo relatívne vtipnou postavou, takže o humorné situácie doplnené zážitkami trpaslíkov tu rozhodne nie je núdza. Bilbovi spoločníci na ceste k Osamelej hore vytvárajú milý, niekedy poriadne zahudraný (najmä keď bojujú s hladom) podtón a dotvárajú celkovú atmosféru príbehu.

Samozrejme, stretneme sa aj s hneď niekoľkými divokejšími fantasy tvormi ako sú hobiti a trpaslíci. Za zmienku stojí drak Šmak, ktorý je o niečo zaujímavejší a prepracovanejší ako ten filmový, na ktorého sme zvyknutí. Jeho slovné prestrelky s Bilbom sú nosným prilierom istej časti knihy a počúvajú sa viac ako dobre.
S neobyčajnou postavou sa však stretávame, vďaka Gandalfovi, aj omnoho skôr, keď nás písmená zavedú k Meddědovi, ktorý sa zasa raz postará o vtipnú gradovanú situáciu a pripomenie nám, že sme obklopení poriadnym fantasy príbehom.
No darmo, J. R. R. Tolkien naozaj vedel čo robí a každú postavu umiestnil do príbehu z určitého dôvodu, ktorý postupne odhalíte spolu s jeho postavami.


Možnosť si tento príbeh vypočuť a nie len prečítať predstavuje ďalší svieži, moderný a zároveň pradávny nádych pre Hobita. Prostredníctvom slúchadiel sa môžete preniesť do Stredomzeme a započúvať sa do dobrodružných viet, ktoré sú narozprávané s citom a vášňou. Rozprávačovi sa podarilo vtisnúť každej postave nezabudnuteľnú pečať, vďaka ktorej znel každý z trpaslíkov, elfov, ľudí a iných fantasy tvorov trochu inak.
Je potrebné spomenúť aj vyváženú dynamiku a intonáciu a hlboký hlas pána Kudlu, ktorý dokázal neraz navodiť naozaj silnú a hmatateľnú atmosféru, ktorá so sebou však niesla pokoj a slová kĺzajúce sa do vašich uší ako med. Práve vďaka tomu sa môžete zasa raz preniesť do detských čias, kedy ste počúvali príbehy a rozprávky od rodičov, či starých rodičov.

Okrem chvályhodných schopností a zručností rozprávača je namieste vyzdvihnúť aj kvalitné zvukové spracovanie, ktoré len vystupňuje zážitok z celého príbehu.


Aby som to zhrnula, všetci fanúšici a obľúbenci fantasy žánru by mali brať toto dielo ako povinné čítanie. Miesta, ktoré vám Tolkien vybuduje v mysli si obľúbite vďaka ich prepracovanosti a postavami určite tiež nepohŕdnete. Majú svoje osobité čaro, rovnako ako celý tento príbeh, a preto určite stojí za vypočutie.  

Audioknihu Hobit si môžete zakúpiť prostredníctvom Audiotéky na tejto adrese

nedeľa, 11. septembra 2016

Knihy, ktoré ma sprevádzali detstvom | Denníky Georgie Nicolsnovej


Po tisícich rokoch sa vraciam s článkom do občasnej série, ktorú som pomenovala Knihy, ktoré ma sprevádzali detstvom. V prvej časti som sa venovala a zaspomínala si na legendárnu sériu Klub záhad, takže ak máte záujem, môžete tam hodiť očkom prostredníctvom tohto linku


Nebudeme však kradnúť slávu sérii, ktorej sa budem venovať dnes a pustíme sa rovno do toho. Ďalšou, apsoň pre mňa, nezabudnuteľnou sériu, čo urobila moje detstvo, v tomto prípade, o niečo vtipnejším je nepochybne séria Denníky Georgie Nicolsnovej

Prvý raz som do kontaktu s Georgiou prišla prostredníctvom filmu On je fakt boží, keď sme mali chvíľu HBO (nostalgická slzička), kedy som v podstate ani len netušila, že existujú aj nejaké knihy. Film som si však zamilovala a pozerala som ho stále dokola, pretože som bola už vtedy dosť inteligentná na to, aby som si ho vyhľadala na internete. 
Páčil sa mi humor, ktorý sprevádzal celý príbeh vtipnej, sympatickej, premotivovanej a paranoidnej Georgie, ktorá dokázala všetko nafúknuť a make-up pripravovať vyše dvoch hodín. Prekvapivo sa mi to ale nezdalo otravné, práve naopak - doteraz si pamätám, ako som sa smiala na jej trapasoch a ako som jej fandila vo všetkých vzťahoch. 


To som však trošku predbehla. Je dôležité spomenúť, že ku knihám by som sa bola dostala už omnoho skôr, mali však naozaj odpudivé obálky a vtedy som bola predsa len čerstvo násťročné dievča, ktoré si knihy vyberalo prevažne podľa toho, ako vyzerali. 
V jedno leto som sa však nudila tak veľmi, že som sa na to vykašľala, knihu z poličky v knižnici vytiahla a rýchlo preletela prvých pár stránok, či to náhodou predsa len nestojí za risk. A zdalo sa mi, že by aj mohlo. A tie mená mi boli naozaj povedomé!



Doma som sa teda ponorila do príbehu Georgie a jej najlepšej kamošky Jess, s ktorou sa vlastne stále iba hádali a obľúbila som si Georgiinu úžasnú malú sestru Libby a v podstate sa mi páčil aj jej spevák Robbie a myslím, že som sa prvý raz zaľúbila do knižného hrdinu, do Smiešneho Davea - najlepšieho kamoša Georgie. 
Po niekoľkých kapitolách mi došlo, že som do kontaktu s týmto príbehom už prišla a skoro som si prehltla jazyk, tak som sa potešila! Hneď som prečítala celú knihu a na druhý deň mi mamka doniesla z knižnice ďalšie dva diely. Do konca prádznin som zvládla všetky vydané časti, film som si pozrela ešte asi 20x a tešila sa na ďalšie a ďalšie diely. 

Po čase dostala táto séria nové, zaslúžene nové, obálky, ktoré boli omnoho sympatickejšie. Vyšlo zopár nových kníh série, ktoré som čítala pekne pomaly, aby som ich mohla čítať čo najdlhšie a myslím, že posledný diel (posledný pre mňa) som čítala až na lyžiarskom. Potajomky, aby nikto nevidel, že čítam ružovú knihu. Zatvárala som sa na wecko.


Vzhľadom k vzťahu, ktorý k tejto sérii prechovávam ma dosť zasiahlo, keď som sa dozvedela, že autorka vo februári tohto roku zomrela. Bola som z toho rozhodená, niekto s takým špecifickým zmyslom pre humorom sa narodí ozaj len raz za uhorský rok. Škoda, že už nenapíše ďalšie knihy, ktoré by som raz mohla podstrčiť mojim deťom. Budeme si teda musieť vystačiť s Denníkmi Georgie Nicolsnovej. 


Čítali ste, videli ste, poznáte? Dajte vedieť v komentároch!

piatok, 2. septembra 2016

RECENZIA na ďalšieho, ôsmeho Harryho Pottera | Prekliate dieťa

Harry Potter and the Cursed Child
Harry Potter #8
J. K. Rowling, John Tiffany, Jack Thorne
343 strán
Goodreads: 3.97
Anotácia: It was always difficult being Harry Potter and it isn’t much easier now that he is an overworked employee of the Ministry of Magic, a husband and father of three school-age children.While Harry grapples with a past that refuses to stay where it belongs, his youngest son Albus must struggle with the weight of a family legacy he never wanted. As past and present fuse ominously, both father and son learn the uncomfortable truth: sometimes, darkness comes from unexpected places.

Neverila som, že niekedy budem písať recenziu na nový diel Harryho Pottera. Minúta ticha len pre tento príjemný pocit.


Ôsmy diel Harryho Pottera je, ako už iste viete, trochu odlišný. Zatiaľ čo prvých sedem častí je písaných formou starej dobrej beletrie, Harry Potter a Prekliate dieťa je scenárom k divadelnej hre, čo celý príbeh posúva do výrazne odlišnej roviny, než na akú sme v spojení s Harry Potterom zvyknutí. 

Vplyv Rowlingovej je však jasne viditeľný a je úplne jasné, že tak domotaný, vyšperkovaný a dokonale premyselný príbeh musí pochádzať práve z jej dielne. Je teda úplne samozrejmé, že nie je možné, aby sme hodnotili štýl písania, pretože sa tu nevyskytujú žiadne opisy ani iné spisovateľské perličky. V scenári sa autori museli oprieť skôr do dynamiky deja a dialógov, ktoré podľa mňa zvládli celkom dobre. 


Prvá polovica knihy sa niesla v pokojnejšom duchu a všetkým fanúšikom bolo dopriaté nostalgické stretnutie s obľúbenými postavami. Môžete sa pozrieť pekne zblízka ako to komu klape v manželstve a ako sú na tom hlavné postavy so svojimi kariérami. Zistíte, čo z koho vyrástlo, či všetky vzťahy a charaktery zostali také, aké boli kedysi. 

Popri zlatom triu, Ginny a Dracovi tu máme aj nové postavy, ich deti. Do popredia sa dostáva najmä Albus z rodiny Potterovcov a Scorpius Malfoy. Bola som mierne prekvapená, pretože som čakala, že autorka zasa raz vytvorí ústrednú trojicu a pripojí aj Rose Granger-Weasleyovú. To sa však nestalo a s odstupom času a v podstate aj počas čítania, som to hodnotila kladne. Albus a Scorpius boli osviežujúca a rytmická dvojica, s ktorou sa určite nebudete nudiť. Špeciálne Scorpius si získal moje sympatie svojimi milými vtipmi, hláškami a inteligenciou, ktorú je možné porovnávať snáď len s tou Hermioninou. Albus bol, narozdiel od Scorpiusa, trochu nudnejšou postavou, ktorá v podstate po celý čas riešila iba svoj pokazený a zdanlivo nenapraviteľný vzťah s otcom, so slávnym Harrym Potterom. 


V duhej polovici scenára, keď sme už dôverne oboznámení s prostredím a postavami, či už novými alebo starými, sa môže začať povestné dobrodružstvo. Spočiatku mi pripadalo trochu umelé a násilne vytvorené, postupom času, keď som prenikala hlbšie a hlbšie do zamotaných chodieb a útrob tohto príbehu, som začala strácať pojem o čase a nevedela som sa dočkať, kedy zistím, ako to všetko skončí. 

Mnohí hodnotia Prekliate dieťa pomerne záporne, ja sa však prikláňam ku kladným hodnoteniam. Páčili sa mi rôzne alternatívy príbehu, ktoré nám autori predostreli, páčilo sa mi skákanie sem a tam v čase, podľa mňa príbehu dodávalo na dynamike a pútavosti. 


Mohli sme sa znova pozrieť do Rokfortu a zistiť ako to tam vyzerá pod palcom McGonagallovej, stretli sme pestrú škálu postáv, o ktorých sme si nemyseli, že ešte niekedy budeme čítať, a aj keď sa Harry ako otec a vlastne aj vo všeobecnosti niekedy správal ako, nuž ako to slušne vyjadriť, ako sebecký idiot, ako celok sa mi Prekliate dieťa páčilo.
Vzťahy nikdy nie sú dokonalé a ak mal niekto zo všetkých postáv mať problémový vzťah so svojím dieťaťom, tak určite Harry, ktorý vzťah s otcom nemal, strýko sa k nemu správal ako prasa a Dumbledore mu v podstate celý život klamal. 

Som však toho názoru, že predsa mohli do deja zakomponovať trochu viac aj ostatné deti. Rose sa tu objavila len párkrát, James a Lily ešte menej. Vyzeralo to, že Harry a Ginny venujú všetok svoj čas a myšlienky iba Albusovi. 
Dokonalý vzťah nemajú ani Scorpius a Draco ale aj napriek tomu ma táto dvojica bavila asi najviac. Takmer som plakala vždy, keď sa Draco objavil na scéne. Z psychlogického hľadiska ho považujem za jednu z najzaujímavejších postáv vôbec. 


Aby som to teda zhrnula, Harry Potter and the Cursed Child nie je dokonalá kniha a ani nedosahuje úroveň predošlých častí. Počula som, že existujú fanfictions, ktoré sú podľa čitateľov lepšie ako toto. Narozdiel od fanfictions je toto ale originál schválený Rowlingovou a nikto príbeh nevymyslí lepšie ako jeho autor. Navyše je to predsa len scenár k divadelnej hre a vo svojej podstate je tým, čím má byť brilantný. Jediné, čo mi na celej tejto veci prekáža je, že to nikdy neuvidím. Hra musí byť naozaj jedinečným zážitkom, v knihe sa deje mnoho vecí a strieda sa mnoho situácií, a preto je ťažké si niečo také predstaviť na divadelných doskách. No nič, som vďačná, že som si to mohla apsoň prečítať. A všetci fanúšikovia Harryho Pottera povinne do toho! Len si príbeh vychutnávajte pekne pomaly, lebo potom.. veď viete, je koniec. Znova.

streda, 17. augusta 2016

Hudba, čo ma sprevádza životom

DOBRE, dobre, viem, že mám knižný blog, ale okrem kníh milujem aj hudbu, ako každá správna ľudská bytosť. A istým spôsobom sa mi hudba s knihami spája. Takže dnes sa budem venovať môjmu životnému príbehu, ktorý vám rozpoviem skrz moje obľúbené kapely v danom a istom časovom úseku môjho mladého života. 

streda, 10. augusta 2016

Rokfort nie je jediná magická škola | Ostatné školy v Harryho svete

Všetci veľmi dobre poznáme domov Harryho Pottera, legendárny Rokfort. Je to miesto, kde sa naše obľúbené postavy naučili čarovať a kúzliť, rozoznať dobré od zlého a našli si priateľov na život a na smrť. Pravdepodobne každý z nás v istom životnom úseku očakával list, ktorý by oznamoval, že aj ja som čarodejníkom a v septembri mám hľadať nástupište 9 a 3/4.
Je tak pomerne ťažké predstaviť si, že nie všetci čarodejníci študujú na Rokforte, a že sa podobné skvelé príbehy možno odohrávajú aj medzi múrmi iných škôl. V dnešnom článku vám teda predstavím ďalšie školy pre čarodejníkov. 


V štvrtej časti s názvom Harry Potter a Ohnivá čaša sme sa stretli s hneď dvoma školami z vonkajšieho sveta. Jednou z nich je Beauxbatonská akadémia mágie. Určite si spomínate na jednu z jej pôvabných študentiek, Fleur DeLacour, ktorá si neskôr vzala za manžela Billa Weasleyho. Riaditeľkou tejto školy je, ako by povedal Seamus, obrovská Madam Maxime
Beuxbatons je Francúzska škola. Nachádza sa v Pyrenejach a je obklopená majestátnymi záhradami a fontánami, ktoré sú vytesané zo skál starých 700 rokov. Je veľmi honosná a povráva sa, že je čiastočne financovaná alchymistickým zlatom, nakoľko sa práve tu zoznámil Nicholas a Perenella Flanelovci
Prijíma študentov z Francúzska, Belgicka, Luxemburska, Holandska, Portugalska a Španielska.


Beauxbatons je najvážnejším súperom Rokfortu v Trojčarodejníckom turnaji - Rokfort má na konte 63 výhier a Beauxbatons 62. 
V hlavnej sieni študentom počas jedenia vyspevujú serenády lesné nymfy a v čase Vianoc je táto sieň vyzdobená obrovskými trblietavými ľadovými sochami, ktoré sú začarované tak, aby sa neroztopili. 


Na logu tejto školy sa nachádzajú dva prekrížené prútiky. Farbou školy je modrá, modré sú uniformy študentov aj pozadie erbu školy. 
Do Rokfortu sa, v spomínanom štvrtom diele, dopravili pomocou lietajúceho koča a elegantných koňov. Na koči sa nachádza erb školy a je začarovaný tak, aby sa doň vošli všetky čarodejnice, ktoré sa potrebovali do Rokfortu na Trojčarodejnícky turnaj dostať.

Našla som aj tri fakulty, do ktorých by študenti mali byť rozdelení, je však otázne, či nejde len o fanfiction. Každopádne sa k Beauxbatonsu hodia, takže ich pre zaujímavosť uvediem: Bellefeuille, Papillonlisse a Ombre-lune
A ešte jedna malá zaujímavosť, našla som informáciu, že tak ako je v Rokforte Triediaci klobúk, v Beauxbatonse nájdeme obdobný plášť. Who knows. 



Ďalšou, o niečo menej známou školou z čarodejníckeho sveta je brazílska škola Castelobruxo. Castelobruxo je približne rovnako stará ako Rokfort a ak si názov tejto školy preložíme do angličtiny, dostaneme Wizardcastle, čiže Hrad čarodejníkov. Táto škola sa nachádza v Brazílii, konkrétne hlboko v Amazonskom dažďovom pralese, takže je omnoho exotickejšia ako Rokfort a Beauxbatons. 


Škola prijíma študentov z Južnej Ameriky. 
Farbou tejto školy je zelená, rovnako tak je aj farbou habitov, ktoré nosia študenti. Títo do žiarivo zelenej zaodetí študenti vynikajú v bylinkárstve, herbológii. Nečudo, že je práve jeden z absolventov tejto školy autorom Prípravy elixírov pre pokročilých.  


Zakladateľkou a prvou riaditeľkou Castelobruxa je Benedita Dourado. 
Castelobruxo je veľmi známa vďaka svojim výmenným pobytom pre študentov zo škôl v Európe. So študentmi tejto školy prichádzal často do kontaktu Bill Weasley, dokonca ho presviedčali, aby jeden z týchto pobytov zvážil.
Erb školy je, ako inak, zelený. Fakulty ani triediaci ceremoniál som, bohužiaľ, nikde nenašla. 

Do Trojčarodejníckeho turnaja sa v štvrtej časti Harryho Pottera zapojila ešte jedna škola. Najznámejšími menami tejto školy sú Viktor Krum a Igor Karkarov, aj keď vám určite niečo hovorí aj meno Gellert Grindelwald. Sú to absolventi a Karkarov dokonca riaditeľ školy Durmstrang. Táto škola sa nachádza ďaleko na svere Európy.


Škola je preslávená najmä súbojmi a bojovou mágiou, často sa uvádza aj spojenie Durmstrangu s temnými čarmi
Zakladateľkou Durmstrangu je Bulharka Nerida Vulchanova, ktorá bola aj jeho prvou riaditeľkou. Študenti Durmstrangu nosia kabáty a baranice, pod kabátmi majú krvavo-červené uniformy, ktoré sme mohli zazrieť aj vo filme.


Presná poloha hradu, v ktorom sa nachádza škola nie je známa. Vieme len, že je Durmstrang obklopený horami a jazerami, čomu nasvedčuje aj to, že do Rokfortu dorazili na obrovskej lodi. 
Durmstrang nemá medzi školami najlepšiu povesť, a to najmä kvôli spomínanej čiernej mágii a Karkarovovi, ktorý bol dokonca smrťožrútom.
Škola sa však môže pýšiť nadaným študentom Viktorom Krumom, ktorý je výborný v metlobale a hrá za bulharský národný tím.

V roku 1620, presne 630 rokov od vzniku Rokfortu, vznikla americká škola Ilvermorny. Je situovaná v Massachusetts, teda Severnej Amerike. Ilvermorny nebola vždy školou - kedysi to bol iba domov írskej utečenkyne Isolt Sayre a jej manžela Jamesa Stewarda.



Spočiatku mala táto škola iba dvoch učiteľov a dvoch študentov. Študentov predstavovali dvaja adoptívni synovia Isolty a Jamesa, Chadwick a Webster Boot. Tí sa chceli pôvodne prihlásiť do Rokfortu ale nakoniec zostali a učili sa "doma". 
Pri vstupnej bráne sú osadené sochy zakladateľov Ilvermorny. 
Na škole sú, rovnako ako na Rokforte štyri fakulty, každú z nich založil jeden z prvých obyvateľov školy. Isolt založila Horned Serpent, James - Pukwudgie, Webster Boot - Wampus a Chadwick založil Thunderbird.


Čo sa týka tejto školy, je známy aj priebeh Triediaceho ceremoniálu. Je podstatne rozdielny od toho na Rokforte. V Ilvermorny sa postaví nový študent do prostriedku vstupnej haly, čelom k štyrom obrovským dreveným sochám, pričom každá z nich predstavuje maskota jednej z fakúlt. Ak má daná fakulta o študenta záujem, socha maskota fakulty zareaguje. Ak sa stane, že záujem prejaví viacero sôch, študent si môže spomedzi fakúlt vybrať.


Fakulty teda majú, ako som už spomínala, svojich maskotov. Horned Serpent má hada a reprezentuje myseľ. V tejto fakulte majú priaznivé podmienky študenti alebo učenci. Predstaviteľom Wampus-u je tiger, reprezentuje telo a cení si bojovníkov. Thunderbird má za maskota vtáka a reprezentuje dušu, táto fakulta má záujem o dobrodruhov. A poslednou fakultou je Pukwudgie, ktorá má za maskota akéhosi monštrózneho ježka/dikobraza. Táto fakulta zastupuje srdce a hľadá mladých čarodejníkov s predpokladmi k liečiteľstvu. 
(Maskoti sú pravdepodobne nejaké fantasy zvieratá, o ktorých sa ale nevie viac, a preto som uviedla zvieratá, ktoré sú im najviac podobné.)

Uniformy študentov Ilvermorny sú modré a cranberry. Dočítala som sa, že modrá kvôli Jamesovej láske k fakulte na Rokforte - Bystrohlavu a cranberry je jednoducho obľúbená farba Isolty.


Na Pottermore si môžete urobiť test, ktorý vás zaradí do jednej z fakult Ilvermornu. 

Rusko taktiež nezaostáva a má svoju vlastnú školu pre mladých čarodejníkov. Má krkolomný názov Koldovstoretz


O tejto škole toho nie je veľa známe. Najznámejším prvkom školy je zvláštny spôsob hry metlobalu. Určite viete, ako sa tento šport hrá. Že najdôležitejšie sú metly a tak. Tak, Ruskí študenti nehrajú metlobal na metlách ale na stromoch. Celých stromoch s korunami. Prečo? No, to by zaujímalo aj mňa.


Rovnako ako Rokfort aj Koldovstoretz má štyroch zakladateľov. Dve ženy a dvoch mužov. Čarodejníci niesli mená Antoniy Aristov a Alexandr Romanov. Podľa ich mien sa volajú aj fakulty. Fakulta Aristovova atď. Ženské zastúpenie predstavujú Viktoria Grigorieva a Tatiana Voronina. 

Voronina si do svojej fakulty vyberala študentov, ktorí sú od prírody lídrami a vodcami. Prevláda u nich racionálnosť a dominancia, schopnosť presadiť sa. Vo Fakulte Grigorievy, ktorá mala extémistických rodičov nenávidiacich všetkých, čo nemali čistú krv, sa kladie dôraz na vedomosti, sčítanosť a úprimnosť. Grigorieva považuje za dôležitú znalosť histórie a narozdiel od svojich rodičov, bojuje za práva čarodejníkov z muklovských rodín a snaží sa priniesť do čarodejníckeho sveta aj muklovskú literatúru.


Japonská škola Mahoutokoro sa nachádza na vrchole vulkanického ostrova. Budovu opisujú ako nádherný palác, ktorý sa podobá najskôr na pagodu. Mahoutokoro je považovaná za antickú školu, čiže je jednou z najstarších škôl.


Odtiaľto pochádza aj metlobal, takže nečudo, že má práve táto japonská škola vynikajúcu metlobalovú povesť. Okrem skvelých športových výsledkov má aj najlepšie akademické výsledky, ktoré sú podmienené aj spočiatku červenými habitmi, ktoré ale menia farbu podľa dosiahnutého stupňa vedomostí. 
Škola prijíma už sedemročné deti, i keď správne by mali nastúpiť až v jedenástich. Denných študentov preto každý deň letecky dopravujú do školy a späť domov. Táto skutočnosť robí zo školy jedinú dennú čarodejnícku školu
Pravdepodobne však Mahoutokoro nie jedinou Ázijskou školou. Je však jedinou, ktorá je spomenutá v knihách o Harry Potterovi.


Najväčšia zo všetkých čarodejníckych škôl je škola v Afrike. Nesie názov Uagadou a nachádza sa v Ugande. Je umiestnená v Mesačných horách.


Uagadou sa špecializuje na astronómiu, alchýmiu a transfiguráciu. V transfigurácii sú už šestnásťroční čarodejníci lepší ako európski starší a skúsenješí čarodejníci. Vyvoláva to veľký rozruch a nepokoje. Mladí Afričania zvládajú bez problémov aj premeny na slony, či gepardy. 
Študenti Uagadou sú okrem toho schopní čarovať bez prútikov. Na kúzlenie využívajú skôr gestá a pohyby rúk. V tomto sú teda oproti iným školám veľmi výnimoční. 
Aby toho nebolo málo, správu o prijatí na školu prináša Snový posol počas spánku budúceho študenta. Tohto Snového posla posiela riaditeľ alebo riaditeľka a najčastejšie zanecháva v ruke dieťaťa kameň. 


Tu by som prezentáciu čarodejníckych škôl ukončila. Dokopy ich síce je 11, informácie sú však dostupné len o 8 z nich. Zaujala vás niektorá zo škôl? Na ktorej by ste prípadne chceli študovať? 

Informácie som čerpala prevažne z pottermore.com a harrypotter.wikia.com.

utorok, 9. augusta 2016

Zamerané na.. Suicide Squad!

Budeme sa tváriť, že tento článok nepíšem len kvôli tomu, aby som sem mohla vložiť tie úžasne farebne spracované obrázky a postery, ktoré sa s týmto filmom spájajú, ok?



Na Suicide Squad som sa tešila už v podstate rok. Prečo? No lebo Joker. A lebo komixy a po istom čase aj lebo trailer a lebo HARLEY QUINN. Viac ako ja sa tešila snáď už len moja kamoška, ktorá ma v onen deň sprevádzala kinovým zážitkom z Jednotky samovrahov. 


Milujem superhrdinov a milujem filmy o superhrdinoch. Keď sa niekomu podarí primiešať k superhrdinom správnu dávku humoru a tej atmosféry, ktorá vás osobitne chytí za srdce a máte pocit, že daný film prehovára špeciálne k vám, dielo je, z môjho uhla pohľadu, dokonalé. 

A aj keď tu nejde o superhrdinov v pravom slova zmysle, povedzme si pravdu, kto by nemiloval tých zlých? Či už ide o Voldemorta, Bellatrix, Lokiho, Klausa alebo Moriartyho. Majú šmrnc a zaujímavý charakter a to je presne to, čo dobrý film potrebuje.

Verte tomu, že v Suicide Squad je neobyčajných postáv viac než dosť. Páčil sa mi Deadshot, ktorý všetko riešil s chladnou hlavou a nenechal sebou manipulovať, páčil sa mi Diablo, ktorý síce nebol až taký badass, ale rozumela som dôvodom, ktoré spolu so svojimi rozhodnutiami uvádzal. KillerCroca som sa spočiatku seriózne bála ale potom kamennú stenu, ktorú som medzi nami vystavala zrúcal svojimi vtipnými hláškami. A fajn bol rozhodne aj Boomerang so svojou nezvyčajnou úchylkou. Hej, náročky vynechávam Harley a Jokera! Veľmi som sa bála, že ma vo filme sklamú, lebo som ich žrala už od prvého traileru. Najmä Harley. Čo sa týka Jokera, Jared Leto odviedol kus dobrej práce a mne sa jeho Joker naozaj páčil. Priniesol znova niečo nové a jediné, čo ma mrzelo bolo, že nedostal viac priestoru. Viac priestoru ale dostala Harley Quinn, ktorá bola ešte lepšia, ako som čakala. Som pravdepodobne zaujatá, ale Margot Robbie by som pokojne dopriala aj Oscara. 

Celým týmto článkom sa nesnažím povedať, že je film dokonalý. Ale rozhodne nie je taký zlý, ako hovorí väčšina recenzií. Nájdete tu značnú dávku akcie, ktorá je vyvážená humornými situáciami s celkom slušnými hláškami a jeden z najlepších soundtrackov, aké som kedy počula. A to myslím celkom vážne. 

 
Malá ukážka muziky so scénami z filmu.

Zarytý fanúšik komixov však môže byť trochu sklamaný. Predsa len, priznajme si, skoro všetky filmy sú dnes robené pre peniaze a aby zaujali čo najširšiu masu divákov. Inak tomu nie je ani tu, a tak je mnoho vecí pozmenených a prerobených.

Ale pre light fanúšikov ako som ja, je Suicide Squad viac ako fajn. A pokojne by som si to pozrela znova. Zasmejete sa a vypnete. 

utorok, 2. augusta 2016

Čo nového v mojom malom svete

Dlho som sa vám neohlásila, aj keď mám rozpísaných hneď viacero článkov. Pravdupovediac, čím som staršia, tým som lenivejšia a tým viac sa venujem veciam iným. Blog je však stále moje zlatíčko a veľmi by som to tu chcela znova trošku rozprúdiť, tak nech mi pomáhajú všetky vyššie sily. Tentoraz som si pre vás pripravila menšie zhrnutie mojich posledných dní, knižných, seriálových aj prosto a jednoducho - letných. 

Takto si neužívam leto. Ale chcela by som.

Leto si užívam v podstate už dva mesiace, mám však pocit, že som za ten čas aj tak nič nestihla. Prečítala som asi tri knihy, z ktorých jednu vám musím hneď vrelo odporučiť - Len to nikomu nepovedz od talentovanej Mirky Varáčkovej. Meno tejto autorky ma hreje pri serdječku a už dlhšiu dobu je to jediná slovenská autorka, od ktorej si čo-to rada prečítam. Inak síce Slovákov podporujem a mám rada ale stále zradcovsky sihanem radšej po zahraničných autoroch. Len to nikomu nepovedz so sebou opäť raz nesie neobyčajnú a nie najľahšiu tému, s ktorou sa ale autorka popasovala statočne a podľa mňa to vypálilo veľmi príjemne. Takže ako takú oddychovku, ktorá vás zamestná na niekoľko horúcich (teraz skôr upršaných) hodín, je toto viac než výborná voľba. 
Skúšala som to neskôr aj s Dám ti aj slnko a Tancom pre Luciu Frey, v oboch prípadoch som však zostala zaseknutá a rozhodla som sa, že sa k tomu vrátim neskôr. Badám tu potenciál, len som v poslednom čase akási nemastná-neslaná-nesvoja a baví ma naozaj len máločo. 

Veľmi preveľmi som sa ale tešila, keď mi dorazil darček za ťažký školský rok v podobe knihy Čierny kocúr od Edgara Allana Poa, ktorého z neznámeho dôvodu podivným spôsobom žeriem. Jeho poviedky sú pomerne znepokojivé a vyvolávajú vo mne mnoho pocitov, čo sa mi na jednej strane veľmi páči ale na tej druhej si ich musím dávkovať postupne, nech sa nepredávkujem a neoddám sa depresiám. Haha. 
A tak sa vraciam domov - k čítaniu Harryho Pottera, konkrétne šiesteho dielu, ktorý som nečítala už poriadne dávno. Nehýbem sa veľmi rýchlo ale už len vedomie, že to čítam ma upokojuje. Určite to poznáte. 


Už keď sme pri Harry Potterovi... Pánečky, nemám poňatia ako vydžím čakať do zimy na ôsmy diel, Harry Potter and the Cursed Child. V podstate ani neviem slovami vyjadriť ako neskutočne sa teším a ako ma mrzí, že hru neuvidím naživo. Ešte pred niekoľkými týždňami by som si nemyslela, že to poviem, ale postavy a výber hercov sa mi veľmi páči. Najmä Albus Potter a Scorpius Malfoy. A keďže som nedočkavá a zvedavá, prečítala som si zopár spoilerov a teraz od nadšenia už vážne nemôžem spávať. Čím som staršia, tým je to so mnou horšie, namôjveru...

Čo som ale za posledné dva mesiace stíhala bolo venovať sa kamarátom a seriálom. V júni som bola na chate na našej legendárnej Domaši so spolužiakmi zo strednej, mojimi najobľúbenejšími ľuďmi pod slnkom. A bolo úžasne, aj keď si to málokedy uvedomujem už počas akcie. Prevažne len v nostalgických spomienkach. 
Bola som v kine na V zajatí démonov 2, čo ešte dodnes ľutujem, najmä počas nocí, ktoré momentálne vyzerajú tak, že čítam, pozerám alebo hrám hry na telefóne, až kým ma nevypne, aby som nemala čas premýšľať nad veď-viete-čím. Ale nebola by som to ja, keby som si dala pokoj a tak sa už o dva dni trepem do kina na ďalší horor! Nezhasínaj! Tak na mňa myslite. A o ďalšie dva dni sa chystám na Suicide Squad, na čo sa teším už v podstate rok. Už teraz má ten film perfektný soundtrack a ja pri jeho počúvaní počítam jendorožce jazdiace na dúhach a obdivujem vlasy Harley Quinn. Ach jaaaj. 

A čo by to bolo za Petrosku, keby som nenavštívila aj nejaký ten festival? Takže som uplynulý víkend strávila na Šírave v spoločnosti mojej #bestfriend a #smolaahrušky a #heľenineoči a #zočivoči a #inekafe a #chikilikitua. No jedna báseň, aj pivo mali dokonalé, čo viac si môže človek priať. (Snáď len menej žrebcov opačného pohlavia, ktorí si myslia, že zúfalo túžite po ich pripitej spoločnosti.) Vychunali sme si aj znamenitý východ slnka, keďže sme v noci dve hodiny čakali na autobus. Ako zvyknem hovoriť (nezvyknem ale odteraz už áno), požehnaný buď človek, čo si vymyslel benzínky.

Prevažne v júli som sa vrátila aj k sledovaniu seriálov (joj a aj jedného takého jutubera/vlogera, hľadajte PPPeter a precestujte s ním celý svet, je úplne topkový a edukatívny!!!), spočiatku to bol seriál How I Met Your Mother ale od šiestej série mi strašne lezie na nervy Ted, tak si radšej dávam pauzu, nech si neznechutím celý seriál. Staré dobré prvé tri série. Chvíľu som sa venovala aj Teen Wolfu, ten nikdy nesklame (Stiles) a, BUBNY, mám pre vás odporúčanie na nový seriál v mojom zásobníku tv shows: Orange is the New Black. Svojský humor z prostredia ženskej väznice padne takto v lete celkom vhod. nevidela som zatiaľ veľa dielov, ale s tým, čo som videla, som spokojná. 

Letu a čítaniu zdar.