sobota, 20. februára 2016

Knihy, ktoré ma sprevádzali detstvom | Klub záhad


Keď som bola pred pár dňami s bratom v knižnici, jeho pohľad zablúdil k polici s legendárnou sériou Klub záhad. Očami sledujúc trajektóriu jeho pohľadu, moje srdce zaplesalo, lebo táto séria patrí k mojim najobľúbenejším a tým úplne prvým, čo si získali môjho knižného ducha a donútili ma siahať po ďalšej a ďalšej knihe. Dokonca som sa dozvedela, že po tom, čo som sériu čítať prestala, vyšli ešte ďalšie dva diely. (Ehm, ehm, vôbec to teraz nečítam. Kdeže.)
A tak mi v hlave skrsla myšlienka na sériu článkov, v ktorých sa budem vracať do minulosti, do mojich knižných začiatkov. Na ktoré spomínam veľmi rada!

Matne si spomínam ako som siahla po Thomasovi Brezinovi, lebo sa mi páčili jeho knihy zo série Chalanom vstup zakázaný. A keďže som mala odjakživa rada záhady a strašidelné príbehy, neváhala som ani seknudu a vytiahla som z mora kníh v knižnici jednu zo série Klub záhad. Presne viem, ktorá to bola! Malá Petroska vôbec nepremýšľala nad tým, že by taká séria mohla mať prvý diel, druhý, tretí a tak ďalej. Takže som si vybrala tú najsympatickejšiu a najdesivejšiu obálku – Ostrov náhrobkov. Vďakabohu nijako obzvlášť neprekážalo, že som nezačala prvou časťou, pretože na seba jednotlivé diely Klubu záhad nenadväzujú.

Bol piatok večer a ja som trávila víkend u babky, kde som sa pod rúškom tmy začítala do jednej z kníh Thomasa Brezinu. (Pred babkou som obálku úpenlivo skrývala, lebo veď čo by si o mne pomyslela, keby videla tú kostnatú ruku trčiacu zo zeme pri hrobe? No, nič dobré!) A na moje počudovanie to nebolo až tak strašidelne strašidelné, ako som očakávala. Ostrov náhrobkov som zhltla za pár hodín (u babky som mohla vždy zostať hore dlhšie, yeah) a v pondelok po škole som kráčala do knižnice po ďalší diel.

Na zopár mesiacov sa Jupiter, Vicky a Nick stali mojimi bff a ja som žila v ich dobrodružnom svete, ktorý pre mňa znamená veľa ešte aj teraz. Vždy som sa prehrbávala rôznymi časťami v knižnici a hľadala takú, čo ma najviac zaujme a jej názov a obálka sľubujú najnapínavejší príbeh. Potom začínal pravý boj – nájsť aspoň v jednej z nich superlupu! Strašne som sa rozčuľovala, že sú všetky rozkradnuté. No, teraz sú rozkradnuté ešte viac a nájsť nejakú zaberie pekných desať minút času a 1/4 trpezlivosti. Ale keď vidím, ako si tým prechádza môj bráško, tak pekne ma hreje pri knižnom a nielen knižnom serdječku. Čuduj sa svete, aj on začal Ostrovom náhrobkov. A tiež sme museli ísť hneď po ďalšie diely. To len hovorí o tom, že Thomas Brezina naozaj vie!


A aj keď som si myslela, že som z Klubu záhad už vyrástla, mám za sebou dve kapitoly Úkrytu grófa Drakulu a aj keď to už pre mňa nie je to, čo bývalo, stále si tento pán autor vie získať moju pozornosť. Možno teda napíšem aj recenziu (hahaha). Len by som už mala dočítať aj pôvodného Drakulu. (Shame on you, Petrosa!)
Avšak, najlepšie na tejto sérii je, že má aj alternatívne pokračovania v podobe Brány času (tu sú aj rovnaké postavy) a Tigrieho tímu (iné postavy). Do pozornosti by som vám (hm, asi hlavne pre mladších súrodencov) dala aj Hľadačov pokladov - ale k tým sa možno vyjadrím v osobitnom článku. Uvidíme. Zatiaľ toľko.

Poznáte túto sériu zo svojho detstva aj vy?  

9 komentárov:

  1. Táto séria bola úplne super, všetko čo som z nej sa mi vždy páčilo! :D Moja úplne prvá čo si pamätám, bola už spomínaný Ostrov náhrobkov :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. :D :D * ten pocit, keď zistíš, ako veľmi si sa mýlila* :( ...
    .. no takže, práve som prišla na to, že som túto sériu nečítala :D I keď som si to myslela, ale to som si ju pomýlila so sériou Traja pátrači... ale, mám doma väčšinu kníh zo série Chalanom vstup zakázaný ( tá s dvoma mladými hrdinkami a ich šibnutými rodinkami :D), takže na tom nie som až tak biedne :D A úplne si pamätám, ako som to žrala...to boli časy :))))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. aj Troch pátračov som čítala!! :D to už keď som bola akože "stará" na Klub záhad :D tiež to bolo úplne perfektné :D ..počuj, som ti išla napísať, že by si to, že si to nečítala mala určite napraviť ale... no, nemusíš :D :D

      Odstrániť
    2. .. :D :D Ďakujem, vážim si to! :D Asi ti konečne došlo, že ten tvoj nekonečný zoznam, nemám skoro ani šancu prečítať :D :D Ale! Ja to raz zvládnem! A aj ten Klub si tam potom pridám ;)) :D

      Odstrániť
    3. môžeš čítať svojim deťom! :D ..haaa, pekne som to vymyslela, čo? :D

      Odstrániť
    4. noooo, má to niečo do seba! :D A celkom sa mi to pozdáva ;) :D Len ty už nemysli toľko na moje deti a svadbu, dobre? :D :D

      Odstrániť
  3. Toto bol úplne skvelý a vtipný článok!!! :D Joj, tie detské časy, vtedy som fičala tiež na Brezinovi no na jeho Sedem labiek za Penny. Už od mala som milovala zvieratá a prírodu, takže to bolo niečo pre mňa. A aj ja som jeho knihy zhltla za pár hodín a potom šup, smer knižnica po ďalší diel :D Neskôr sa v knižnici všetky diely minuli a už som nemala čo čítať a tak som skúsila Hľadačov pokladov, no tí ma tak nechytili ako práve Penny a s čítaním som prestala...a začala opäť až v 18. zo sériou Hry o život, ale to je nadlho a nechávam si ten príbeh na blog(ak sa teda donútim a napíšem ho :D). A to ti verím, že ti musí srdiečko plesať, keď bráško tiež číta...fakt super článok a už sa teším na ďalší ^.^

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. jeej ďakujem pekne :-) ..Sedem lebiek za Penny som práve nikdy nečítala :( :D ale keďže je to Brezina, tipujem, že to stálo zato :D ..tak to si potom prečítam! :D

      Odstrániť